Informačné centrum

Europe Direct Trenčín

Hlavná stránka > Migrácia: Postrach či šanca?

Migrácia: Postrach či šanca?

Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku: "Mnohé obavy z utečeneckej krízy sú pochopiteľné. Existuje ale viacero dobrých dôvodov, prečo by sme migráciu nemali odsudzovať."

V kontexte silných vyjadrení a vážnych obáv tá správa asi mnohých prekvapila. Utečenci nemajú o Slovensko záujem - o azyl ich u nás v uplynulom štvrťroku požiadalo najmenej spomedzi krajín európskej dvadsaťosmičky. Celkovo sme zaznamenali iba 15 žiadostí, päť z nich podali Ukrajinci.

Napriek tomu sa otázka migrácie týka aj Slovenska. A to minimálne z dvoch hlavných dôvodov.

Prvý je prosto ľudský. V situácii, keď len tento rok zahynulo na ceste za lepším životom už viac ako 5-tisíc ľudí a z toho vyše 3600 sa ich pri pokuse dostať sa do Európy utopilo v Stredozemnom mori, sa nedá všetko obrátiť na reči o ekonomických migrantoch a teroristoch. O to viac, že medzinárodné dohody i naše právo nám umožňujú žiadosti ekonomických utečencov i rizikových osôb jednoducho zamietnuť.

Druhý dôvod sa nás týka ešte bytostnejšie a je aj o budúcnosti Slovenska. Práve naša krajina totiž patrí medzi tie, ktorú každý rok opúšťajú tisíce ekonomických migrantov. Čerstvý prieskum Podnikateľskej aliancie Slovenska ukazuje, že počet našich občanov, ktorí odchádzajú za prácou alebo štúdiom do zahraničia, sa každý rok výrazne zvyšuje. Za hranicami ich už teraz pracuje viac ako 300-tisíc, ďalších zhruba 30-tisíc ich tam študuje.

Podľa údajov zdravotných poisťovní odchádza v posledných rokoch do zahraničia takmer 30-tisíc mladých ľudí ročne. Slovensko tak prichádza až o tretinu mladej populácie.

Len málo Slovákov sa vracia
Alarmujúce je však najmä to, že na Slovensko sa v dohľadnej dobe plánuje vrátiť iba 9 percent pracujúcich v zahraničí a až 70 percent opýtaných sa chystá ostať za hranicami natrvalo. Budúcnosť na Slovensku si zároveň plánuje iba 23 percent našich študentov v zahraničí.

Títo ľudia budú Slovensku chýbať. Aj napriek stále pomerne vysokej miere nezamestnanosti nám v niektorých profesiách už dnes chýbajú tisíce pracovníkov.

Slovensko navyše patrí ku krajinám s najhoršími demografickými vyhliadkami v EÚ. Počet obyvateľov u nás môže podľa prognóz OSN i Eurostatu už v tomto storočí klesnúť pod štyri milióny. Slovensko bude zároveň podľa demografov jednou z najstarších európskych populácií.

Je viac ako jasné, že takýto vývoj môže mať katastrofálny dosah na našu ekonomiku i sociálny systém. Do akej miery, bude záležať najmä od dvoch faktorov: od vývoja pôrodnosti a od migrácie.

Migrácia sa nezastaví
Neznamená to, samozrejme, že Slovensko by teraz malo radikálne zmeniť kurz a bezhlavo prijímať tisíce utečencov. Je nepochybné, že ich integrácia do spoločnosti nemusí byť vždy bezproblémová a prináša aj riziká.

Mali by sme sa ale prinajmenšom zamyslieť nad úplne odmietavým postojom. A to nielen z vyššie spomínaných pragmatických dôvodov. Migračné vlny nevymiznú, práve naopak, budú súčasťou našej spoločnosti.

Žijeme v nepredvídateľnom svete s obrovským množstvom aktérov a konfliktov. Globalizácia a výdobytky modernej techniky ľuďom výrazne uľahčujú možnosti získavať informácie a cestovať. Z rôznych dôvodov, či už humanitárnych, ekonomických, politických alebo rodinných, sa preto ľudia budú sťahovať čoraz častejšie. Odhady medzinárodných organizácií hovoria, že počet migrantov v najbližších 35 rokoch sa ešte zdvojnásobí.

Tejto novej realite budú chcieť mnohí čeliť uzatvorením hraníc a izolovaním krajiny. Takýto prístup však môže byť len ťažko dlhodobo udržateľný a doplatiť na neho môže celá spoločnosť. Je lepšie poňať túto situáciu ako príležitosť.

Spomienka na obete
Migranti môžu pre krajinu znamenať prínos. Nie je náhoda, že otvorenejšie krajiny patria k tým najvyspelejším na svete. Mýtus je aj to, že emigranti sa prichádzajú najmä priživiť na našom sociálnom systéme. Nedávna štúdia OECD ukazuje, že krajiny s vysokým počtom imigrantov zvyčajne vykazujú aj vysokú mieru ich zamestnanosti. Prichádzajú totiž najmä tí, ktorí sú odhodlaní a vysoko motivovaní začať v novej krajine pracovať. Aj na nich sú postavené ekonomiky mnohých úspešných krajín. Vo Švajčiarsku sa napríklad 28 percent populácie narodilo v zahraničí, v Kanade je to 21 percent a v Austrálii 27 percent.

Ak chceme využiť potenciál týchto ľudí a zároveň zabrániť príchodu nebezpečných jedincov, je nevyhnutné, aby krajiny EÚ prílev utečencov na náš kontinent spoločne riadili. Dôležité sú aj opatrenia priamo v rizikových krajinách. Hoci je EÚ už dnes najštedrejším poskytovateľom rozvojovej pomoci vôbec, na spoluprácu s Tureckom, africkými krajinami, ako aj susedmi Sýrie sa zaviazala poskytnúť ďalšiu finančnú pomoc.

Svet poznačený množstvom konfliktov a utečeneckou krízou nie je jednoduchým miestom na život. Netreba však zabudnúť, že tí najzraniteľnejší trpia najviac.

Medzinárodný deň migrantov 18. decembra je dobrou príležitosťou pripomenúť si ľudí, ktorí pri pokuse dostať sa do bezpečnejších krajín zomreli alebo sú dlhodobo nezvestní. Nie je to tak dávno, čo boli medzi podobnými obeťami aj desiatky Slovákov.




Zverejnené 17. december 2015